Nechcem sa nikoho dotknúť. Každý si v motorkách nájde to, čo má rád. To, čo ho robí šťastným. Niekto si zadováži dvojlitrové véčko, ozdobí ho ako vianočný stromček a s kamošmi si spokojne prdká krajinou. Niekto sa teší, keď ťahá kolená, či lakte po zemi a naháňa desatinky na okruhu. Iný nie je oukej, pokiaľ vrstva blata na stroji a oblečení nemá aspoň päť centimetrov. Všetkému tomu rozumiem. Ale nejde mi do hlavy zdvihnutý Defender s navijakom a sedem palcovým lift kitom na A/T-čkach jazdiaci výhradne v centre Bratislavy. Niečo podobné, ako sa stalo chudákovi bratislavskému Defovi, sa deje motorkám ako sú Tenerka, Adventure, alebo Afrika. Niekedy sa dokonca stane, že pri predstavení nového modelu novinárom sa samotná fabrika „netrafí". Trasovanie je turistika a enduro sa, diplomaticky povedané, obmedzí na pár km šotolinky. Toto sa však rozhodne NESTALO na predstavení novinky z dielne BMW - F900GS. Chlapi to zobrali naozaj poctivo a pripravili celodenné jazdenie, na ktorom sme po asfalte neprešli viac ako 10 km.
Ráno stáli pred hotelom v portugalskom Penice pripravené štyri kúsky F900GS, dva kúsky F900GSA, dva F800GS, niekoľko R1300GS. Obloha bola upršaná, cesty mokré a naši inštruktori usmiati od ucha k uchu. Boli traja a nás novinárov šesť. Tento pomer už niečo napovedal. Po krátkej rozprave sme vyrazili. Prakticky hneď sme boli mimo asfalt. Pri prvom fotopointe bolo veľa vody, blata a jedna naozaj fajnová veľká mláčka. Pri príchode na miesto ju málokto obišiel a málokto čakal, že bude taká hlboká. Inštruktori sa smiali a my sme boli v podstate na kompetku mokrí a špinaví. Od toho momentu to už bolo vlastne úplne jedno. Lebo toto bol skôr regulárny endurový výjazd ako prezentácia strojov. Urobilo sa zopár fotiek a ťahali sme ďalej. Na otvorených úsekoch poľných ciest bolo tempo celkom svieže a na displeji sa občas ukázalo číslo 150. Skupinka sa prirodzene potrhala podľa toho, čo komu vyhovovalo. Tu sa ukázala ideálna voľba troch inštruktorov. Nasledovali úseky s jemným stúpaním a väčším počtom zákrut. Na „checkpointoch" sme sa vždy počkali, aby sme si boli istí, že sme stále s nulovými stratami. Myslím „na životoch", nie na technike, ktorá dostávala presne to, na čo bola postavená. Naozaj uznávam BMW Motorrad Slovensko a Česká republika za to, že absolútne neriešili niekoľko zlomených smeroviek, poohýbané páčky zadnej brzdy, odlomené plastové blastre, polámané páčky brzdy a spojky. Vlastne ani nechcem vedieť, aká bola celková škodová bilancia tohto eventu. Šéfkovia sa len usmiali a povedali: „Ale práve toto je enduro!" V našom roadplane nasledoval bonus č. 1. Nazvem ho „Zablatený kopec". Super bolo to, že sa každý mohol rozhodnúť, či ho skúsi, alebo nie. Na začiatku bolo stúpanie dosť plytké, ale vrstva blata s minimálnou hodnotou 30 cm a hlbokými koľajami robila zaujímavým už začiatok tohto úseku. Finále bolo cca 100 m dlhé, strmé, koľaje hlboké pol metra a hĺbku blata si nedovolím odhadnúť. Dvaja českí kolegovia „to dali", tak si vravím: „Mišo, teraz je čas ukázať gule. Ide sa na to. Skončil som asi v polovici strmej časti. Bola to moja chyba, vybral som si nesprávnu koľaj. Stupačkami som sa ponoril do bočných stien koľaje a zhasol som ako sviečka. Trpelo ego, telo zatiaľ nie. Brutálne muky som zažil, kým som dostal motorku naspäť dole. Tam som potreboval päť minút na vydýchanie sa. Bol som mokrý zvonka, spotený zvnútra a blato som mal všade. Po krátkom presune, samozrejme po lesných cestách, ktoré boli doteraz enduro, odteraz oddychový presun, sme si dali bonus č. 2. Interne ho inštruktori nazývajú Laos. Je to úzky chodníček. Na ľavom okraji má cca 4-5 m zráz a napravo je malá riečka. Okolo chodníčka bola spočiatku krásne zelená tráva lemovaná bambusovým porastom. Postupne trávy ubúdalo a bambusu pribúdalo. Vo finále som motorkou, telom a hlavou rozrážal križujúce sa konáre. Po čase som mal štít taký zaprasený od maličkých lístočkov pripomínajúcich ihličie, že som nevidel absolútne nič. Snažil som sa štít utrieť, ale lístočky s vodou držali ako prilepené.
Naviac motorka sa v blatistej koľaji vlnila, ako keď hada biješ. Vravím si, no nič, musím si plexi úplne otvoriť, lebo za chvíľu nič neuvidím. Nasledoval štýl - hore hlavu, zapamätám si dvojmetrový úsek pred sebou, viac som kvôli bambusu aj tak nevidel, sklopím hlavu dolu, prerazím konáre a znova. Chvíľu to fungovalo, ale vždy som nabral do „interiéru" spomínané lístky. Inak, zistil som, že majú kyslú chuť. Bambus bol hustejší a hustejší. Moja technika prestala fungovať. Akonáhle som zdvihol hlavu, dostal som okamžite ďalšiu ranu priamo do ksichtu. Už som, slušne povedané, veľmi nadával. Nakoniec som to zvládol štýlom „a lá boxerista". Pozerám pred seba a uhýbam sa hlavou hore a dole. Laos skončil odbočkou na mostík cez riečku, kde ma čakali chalani z CZ. Vláďa a Sršeň sa strašne smiali. Poľnými cestami sme sa zas dostali k eukalyptovým lesom, ktoré pokrývajú veľkú časť miestneho územia. Blížili sme sa k pláži. Nevidel som ju, ale stále častejšie pieskové úseky to prezrádzali. Ja piesok neznášam. Nemám ho rád, lebo neviem na ňom jazdiť. Motorka si lieta kade chce, treba držať v podstate skoro furt plný, všetku váhu dozadu. No, skrátka, musím ešte veľa trénovať. Spočiatku neboli pieskové úseky hlboké a úspešne som ich so stiahnutým zadkom prekonal. Až na jeden. Videl som Vláďu pred sebou, ako má celkom široký rozptyl pohybu. Tempo bolo asi také, že trojka v otáčkach. Pozerám pred seba, hovorím si: „doprdele, tam to už bude hlboké". Nastal krátky a rýchly vnútorný boj. Strach vs. Mozog. Poslúchol som mozog. Maximálne som odľahčil predok, podradil do dvojky a na obmedzovači otáčok vletel do mokrého piesku. Chvíľu som mal dojem, že to snáď „vydá". Hmmm, nevydalo. Predok začal cestovať doľava. Potom sa úplne zavrel. Ja som sa na supermana nedobrovoľne katapultoval z raketoplánu. Neviem presne ako som sa vysypal, ale viem, že som si šiltom prilby nabral plnú porciu, ktorú som si pleskol rovno do fejsu. Piesok bol mokrý, Mišo celý. Všetko „dobre" dopadlo. Vyfúkol som piesok a sople z nosných dierok. Nadýchol som sa, prilbu som rukou potiahol za bradu dolu, aby som mohol vypľuť piesok z úst. Ešte že ma nikto nevidí, pomyslel som si. Skrátka ma to v tom piesku doslova vypralo. Motorka bola cca 10 m odo mňa. Vravím si: „Celkom ďaleko som zaletel". To už som sa sám na sebe smial. Zdvihol som motorku a rýchlo za mojimi parťákmi, aby som sa nestratil. V správnej chvíli prišla pauza na neskorý obed. Oddýchol som si, zjedol mäsko a pokračovalo sa. Inštruktori mali pre nás bonus č. 3. Piesková duna. Keď som to videl, prebleslo mi hlavou: „Kašlem na to! Vy...aný piesok!" Sršeň to osolil a dunu vyšiel. Vláďa to isté. Dole sme stáli ešte s Rasťom, ktorý sa k nám pripojil z druhej skupinky. Ego vyhralo nad logikou. V tom momente som mal pod zadkom už R1300GS. Cvak jednotka, hneď dva, plný a idem. Dám to! Naštvaný, motivovaný! Aj keby som tu mal skapať, tak to vyjdem! Skončil som zakopaný zhruba meter hlboko v piesku. Ten pokrýval oba valce. Zadné koleso a kyvku nebolo vidieť vôbec. Zliezol som z GS, ktorá mi nikdy nebola taká nízka Trhol som všetkou silou o zadný nosič a motorka sa nepohla ani o centimeter. Vykopávali a vyťahovali sme ju traja asi 10 minút. Vytrápil som sa ako... A nielen ja. Hodinky ukazovali viac ako 19.00 a na Portugalsko už sadalo šero a hmla. Bol čas vrátiť sa do hotela. Na tomto evente si každý preveril svoje schopnosti. Bez hanby sa priznávam, že na niektoré prekážky väčšina z nás nemala. Zároveň sme videli ako sú schopné poradiť si motorky. Tie sme si striedali. Mali sme možnosť porovnať si F900GS v rôznych stupňoch výbavy. Porovnať si 900-vku s 1300-vkou. A tak, ako sme chceli. Nie v rukavičkách, ale v ozajstnom endure. Nová BMW F900GS je v prvom rade jednoznačne offroadovo orientované cestovné enduro. Zaradiť sa dá niekde medzi 890 Adventure R a Ténérku. Toto orientovanie ani fabrika samotná nepopiera. Aj v rámci rodiny GS je to jednoznačnejšie určené. F800GS je univerzálne cestovné enduro prioritne na cestu. F900GS je ofrouďák a GSA je terénny turista, ktorý vás odvezie na kraj sveta a späť. Základom je motor, ktorý si BMW v podstate požičalo z modelu 900R a 900XR. Každý valec bol o 2 mm prevŕtaný, čím motor získal väčší objem. V agregáte je upravená hlava, má väčší kompresný pomer a kované piesty. Pocitovo je motorka o triedu svižnejšia a motor je taký hladší. Hlavne stredné pásmo. Pozbierať sa dokáže zhruba z 2500 otáčok. Maximum, čo zo seba vypľuje, je 105 koní a 93 Nm. Dynamike veľmi pomohla aj redukcia hmotnosti. GS sa prihlásila do „extrémnych premien" a schudla celých 14 kíl! Nedá sa to dosiahnuť len tak. a preto 80% vecí je na 900GS nových. Namiesto kovovej nádrže je tu plastová, ktorá má síce o 0,5 litra menej, ale ušetrila 4,5 kg hmotnosti. Nový je aj podsedlový rám, ktorý je odlišný od 800-vky aj od GSA. Na ňom urobili konštruktéri mínus 2,4 kg. F900GS sa v rámci rodiny líši aj predným svetlom. Nešlo až tak o dizajn, ktorý mimochodom pasuje, ale zase o hmotnosť. Svetlo je ľahšie o 300 gramov. Okrem motora a čo najnižšej hmotnosti potrebujete v offroade aj poriadny podvozok. Tu sa udiala oproti „starej" 850 doslova revolúcia. V základe dostávate plne nastaviteľnú prednú vidlicu Showa s priemerom 43 mm a zdvihom 230 mm. Vzadu je centrál s nastaviteľným predpätím a odskokom, zdvih je 215 mm.Príplatkový podvozok nájdete v položke Enduro Pro Package.
Ak chcete negatíva, tak mne trochu prekážali zadné stupačky, ktoré sa mi dostávali niekedy do kontaktu s lýtkami. Ak by mi motorka hovorila pane, dal by som ich preč. Ak by som chcel jazdiť vo dvojici, nekúpil by som si GS, ale Adventure. Dvaja kolegovci vnímali prácu quickshifteru a radičky v endure ako nie úplne pocitovo najčistejšiu. Mne to gumové neprišlo. Dokonca na tých pár km na ceste som skúsil s čím si asistent radenia poradí. Dokáže všetko. Radiť dole pod plynom, aj nezmysly ako nahor bez plynu. Jednoznačne je lepší a menej ukopaný ako bol na 850-ke.
V každom prípade do toho BMW riadne šliape. Po R1300GS, ktorá je výrazne športovejšie ladená mašina prišlo F900GS, ktoré je čistokrvné a plnohodnotné cestovné enduro. Nie je to navoňaný plážový inžinier, ktorý potrebuje blato v spreji, aby vyzeral drsne. Táto motorka sa nezľakne ničoho a môže sa postaviť zoči-voči tým najdrsnejším vo svojej kategórii.
Článok bol publikovaný v časopise Svet motocyklov!
TEXT: M. JARIABKA, FOTO: AUTOR A BMW
MOTOR
Typ motora: kvapalinou chladený štvortaktný radový dvojvalec, 8 ventilov, zdvihový objem: 895 ccm, vŕtanie x zdvih: 86 x 77 mm, kompresný pomer: 13,1: 1, maximálny výkon: 77 kW (105 k) pri 8.500 ot./ min., najvyšší krútiaci moment: 93 Nm pri 6.750 ot./min., príprava zmesi: elektronické vstrekovanie, štartér: elektrický, prevodovka: šesťstupňová, spojka: viaclamelová v olejovej náplni, sekundárny prevod: reťaz
PODVOZOK
Rám: oceľový rúrkový, odpruženie: vpredu: up side down teleskopická vidlica WP, priemer 43 mm, zdvih 230 mm, nastaviteľná, vzadu: jedna pružiaca a tlmiaca jednotka, zdvih 215 mm, nastaviteľná, brzdy vpredu: dvojitá kotúčová s priemerom 305 mm, dvojpiestikové strmene, vzadu: kotúčová s priemerom 265 mm, jednopiestikový strmeň, kolesá: vypletané, pneumatiky: vpredu: 90/90-21", vzadu: 150/70-17"
ROZMERY
Rázvor: 1.590 mm, výška sedadla: 870 mm, objem palivovej nádrže: 14,5 l, pohotovostná hmotnosť: 219 kg, cena: od 13.650 eur.
