Keď som sa pohol spred hotela v kolóne piatich novinárov a dvoch gájdov, pocit na Super Adventure S bol iný ako som si pamätal z predošlých modelov. Motorka je manévrovateľnejšia, dokonca by som povedal, že sa začína blížiť etalónu agility 1250 GS. V 1290-ke urobili inžinieri to isté, čo pri 790/890 Adventure. Nádrž je rozdelená na dve polovice a je výrazne nižšie. Rám a motor sú ľahšie, výfuk pod motorom „vďaka" Euro 5-ke zase ťažší. Vo výsledku sa hmotnosť nijak radikálne nezmenila oproti predchodcovi, ale ťažisko je výrazne posunuté dolu. Za lepšiu ovládateľnosť a celkovo akčnejší charakter podvozku môže aj skrátenie rámu, predĺženie kyvnej vidlice o 15 milimetrov (pre predstavu je to sakra veľa, s takýmito parametrami sa hrá niekedy v desatinách milimetrov, prinajhoršom v celých mm, nie v desiatkach) zmena uhla hlavy riadenia a rotácia motora smerom vpred. Prvý úsek cesty bol pokojnejší a využil ho na nastavenie motorky. Pri prechode dedinkami a početnými kruháčmi mi pasoval Street, ktorý som časom začal meniť na Rain. Tieto režimy sú podvozkovo na nerozoznanie, ale reakcia na plyn je v Raine naozaj super postupná. Motorka je tu limitovaná na 100 koní, čo aj na svižné výjazdy za tabuľou s jedným jazdcom stačí. Vo dvojici a bagážou by mi výkon už chýbal. Postupne sme sa dostali do technických úsekov, kde bol Sport akurát. Výjazdy zo zákrut na dvojke, sprevádzané maličkým odlepením sa predného kolesa od asfaltu boli bomba...
Celý test nájdete už v marcovom vydaní časopisu SVET MOTOCYKLOV.
