Medzi veľkých priaznivcov domácky upravených motocyklov v štýle café racer patrí aj 24- ročný Braňo z Považskej Bystrice, ktorý nám porozprával, ako sa rodila jeho prvá prestavba. Branislav Brix Bielik: „ Keď som už konečne spravil „papiere" a kúpil si prvú motorku, hneď som sa pustil do svojej prvej prestavby. Áno, „panic motorkár - panic customer", nazvite si to ako chcete. (smiech) Moja predstava bola jasná. Yamaha XS400 bol ideálny základ na café racer.
S prestavbou som začal niekedy v apríli a trvala približne štyri mesiace. Prvé, od čoho som sa po kompletnej demontáži motorky „odrazil", bol rám. Ohnúť oblúčik, uzavrieť ho a odrezať všetko čo netreba. Keďže som chcel spraviť čo najviac roboty sám, tak som po dlhom zvažovaní pristúpil na výrobu bobku a podsedlovej časti z laminátu. Dva týždne laminovania a brúsenia priniesli uspokojivý výsledok. Podarilo sa aj zapustenie zadného svetla do bobku. Svetlo nevyčnieva a kopíruje jeho športovú líniu. Nasledovalo šitie sedla, avšak šijacej mašine sa veľmi nechcelo. Nakoniec som musel použiť ruky. Konečne prišli nejaké diely na motorku, ako zadné tlmiče, koncovky výfukov, tachometer, gripy rukovätí, filtre a iné. Nasledovala výmena zadného kolesa rozmeru 16 palcov za väčšiu 18-ku a prerobenie bubnovej brzdy na kotúčovú. Spätné zrkadlá, ktoré som zohnal od kamoša, boli čierne. Voľba však bola jasná - treba viac chrómu! Tak nakoniec muselo stačiť jedno. Neskôr som sa dostal ku krásnym clubmanom, áno tie pravé na caféčko. Na zvody som použiť klasické čierne omotávky. Nové koncovky som zvolil univerzálne, veľmi podobné tým originálnym. Všetky diely som dal opieskovať a následne povrchovo upraviť čiernym komaxitom, nech to niečo vydrží. Bobek sa dokončuje a termín Euro Bike festu sa blíži. Tam som sa mal stretnúť s Tomášom a Dimitryom z Kustom Airbrush studio. Už len dohodnúť a doladiť ako bude bobek a nádrž vyzerať. Jasná voľba, Apple red candy. Je to neskutočne nádherná farba s trblietkami, ktorá stojí za to! Na nádrž som zvolil starú zošúchanú japonskú vlajku.
Chalani mi ju pomohli doladiť. Veď Japonsko je známe ako krajina vychádzajúceho slnka, tak nech slnko vychádza aj na nádrži. Samozrejme, číslo 24 nesmie chýbať. Síce to nie je žiaden závoďák, ale rozhodne ani kus šrotu! Už len čakať, kedy to bude hotové. Stále sme boli v kontakte a nakoniec to prišlo. Farba sa na slnku neskutočne ligoce. Niečo nádherné, super práca chalani! Po zložení celej skladačky sa sen stal realitou. Touto cestou by som sa chcel veľmi poďakovať priateľom a blízkym, ktorí mi veľmi pomohli. Verím, že ešte budete o mne počuť!"
Text: M. Masničák a B. Bielik, Foto: autor
