Už len štvortakt
KTM Freeride sa za tých pár rokov existencie celkom pekne udomácnila aj v našich lesoch. Tento koncept ľahkého endurka aj mňa chytil za srdce, no prvá generácia nebola úplne ideálnym jazdením. Na výber bola štvortaktná 350-tka a neskôr aj dvojtaktná 250-tka. Motory výborné, ale podvozok nie práve hodný nemalej sumy peňazí. V modelovom roku 2018 nás preto veľmi potešila nová generácia modelu Freeride. Už len s jedinou pohonnou jednotkou, ktorou je štvortaktná dva a polka. No s podstatnými úpravami na podvozku, vďaka ktorým by mal mať aj skúsenejší jazdec viac radosti z jazdy. Uvidíme, čo je na tom pravdy!
Menší motor, rovnaká sila
Zmenšovanie objemu sa mi najskôr zdalo ako krok späť, no tabuľkové čísla ukázali, že nový Freeride 250 F má celkom príjemných 26 koní, kým stará 350-tka ich mala len 24. Vzhľadom na menší objem asi trochu utrpel krútiaci moment, ale pocit sily je u oboch motoriek viac – menej veľmi podobný. Menší motor je nielen kompaktnejší, ale aj o 1,5 kg ľahší a umiestnený viac v strede motocykla, pre lepšiu centralizáciu hmoty. To je všetko pekné, no nalejme si čistého vína, starých 24 koní ani nových 26 koní neznie vôbec lákavo – nič, s čím sa budete chváliť pred kamošmi v krčme. Teda v dnešnej dobe pred kamošmi na fejsbúku. No na jazdenie po tých našich slovenských kopčekoch a kopcoch je to pre bežného nedeľného hobby jazdca možno aj celkom tak akurát.
Bezpečná zábava
Základom úspechu relatívne slabého motora je krátko odstupňovaná prevodovka. Jednotka ide úplne krokom a dvojka nie je o nič rýchlejšia. Takže môžete mať aj pri pomalej jazde lesom v pohode zaradenú trojku. V zákrute zmačknúť spojku, spomaliť na jazdu krokom a potom len pustiť spojku. Motor sa z toho dokáže pozviechať aj bez podradenia do dvojky. Nie je to záťah skutočnej 250 EXC-F, no motor má štvortaktnú výchovu a celkom dobrý spodok. Vďaka veľmi plynulému nárastu výkonu a tichému chodu si jeho silu vôbec neuvedomujete, ale je jej tam celkom dosť. Docvaklo mi to až vtedy, keď som hore prudším stúpaním v teréne na vytočenej trojke hodil oko na tachometer a tam 75 km/h. A keby nebola koľaj rozbitá, kľudne radím štvorku a frčím ešte rýchlejšie. Super! Freeride má dosť sily a vie byť aj rýchly. Toho sa báť vôbec nemusíte. Jednotlivé prevody sú medzi sebou odstupňované krátko, a tak si dokážete užívať jazdu aj s takýmto menším výkonom. Jeho nespornou výhodou je však bezpečná dávka výkonu, ktorá vás po prudšom alebo nechcenom pridaní plynu nevycvičí tak ako skutočné ostré endurá.
Tichošlapky
Freeride 250 F je fakt tichý. Po naštartovaní si motor pekne potichu odfukuje do štvortaktného tempa tak ako väčšina jednobuchov, no rozdiel je v tom, že ani po pridaní plynu sa žiadne veľké revanie, akrapovičové dunenie a strieľanie do výfuku nekoná. Pri klasickom ostrom endure popri duniacom výfuku nemáte šancu počuť mechanické zvuky motora, predovšetkým ak ladíte hudbu Akrapovičom. No na frírajdíku počujete rovnako silno mechanické zvuky motora ako samotný výfuk. Čo znamená, že je to na enduro pomery veľmi tichá motorka. Ale prečo to celé píšem s takým nadšením? Práve preto, že dnes svojou enduro jazdou nechcem rušiť okolie. Nechcem revať na celú dolinu, ale práve naopak potichučky si vychutnávať svoje malé offroad dobrodružstvo. Zamerať sa viac na okolie, ako na samotný motocykel. Vnímať prírodu. Ideálne to človek dokáže na elektrickej KTM Freeride, pri nej počujete hádam aj šumenie lesa. No štvortaktný Freeride 250 F je v tomto smere hneď na druhej priečke v mojich obľúbených „exploračných" motorkách.
S Frírajdom ma baví svet!
S výškou 178 cm nepatrím práve medzi krpcov, no aj tak nemám veľmi rád vysoké sedadlá na motorkách. Keď mi príde dostúpiť na kratšiu nohu niekde v teréne, ďakujem všetkým oranžovým za 4,5 cm nižšie sedadlo ako u klasickej EXC. Človek sa možno na takejto kompaktnej motorke cíti trošku stiesnenejšie ako na poriadnom ostrom endure, no nejakým spôsobom má na nej viac odvahy pustiť sa do niečoho odvážnejšieho. Freeride je nielen nižší, ale aj ľahší a o viac ako 6 cm kratší ako spomínaná KTM 250 EXC-F. To znamená, že ju v strede zaseknutého výjazdu ľahšie otočím, ľahšie vytiahnem z blata, a tak mám viac odvahy dávať ešte náročnejšie výjazdy a zahrabať sa ešte do hlbšieho blata.
Menej je skutočne viac
KTM výborne zapracovala na svojom modeli Freeride. S podvozkom mali všetci pravdu, pruženie je konečne podarené, tvrdšie a funguje tak ako má offroad pruženie fungovať. Zdvihy 250/260 mm sú na 26 koní a kratšiu stavbu motorky tak akurát. Brzdy by určite mohli byť účinnejšie, ale asi najväčšiu výhradu mám k originálnym trialovým pneumatikám. Na blate sú úplne nepoužiteľné a v náklonoch nemajú bočné štuple, takže sa mi nepáčia ani na vlhkej tráve. Na suchých kameňoch a koreňoch sú ideálne, ale bohužiaľ naše večne mokré lesy nie sú suché španielske kamenné cesty. Takže v prvom rade prezuť na klasické enduro štuple. No a potom. Potom je to už jedna veľká radosť a máte naplno otvorené dvere pre vaše malé – veľké offroad dobrodružstvá.
