NA AFRIKÁCH DO AFRIKY - CESTOPIS TUNISKÉ DOBRODRUŽSTVO 1/2

Dvojtýždňové offroad putovanie Tuniskom, malou-veľkou africkou krajinou: hory, Sahara, púštne duny, oázy, datľové háje, najsevernejší bod Afriky či antické pamiatky. To a nie len to sa dá v tejto krajine nájsť. Prešli sme ju dookola poväčšinou mimo spevnených ciest v sedlách dvoch motocyklov Honda CRF1000L Africa Twin.

NA AFRIKÁCH DO AFRIKY - CESTOPIS TUNISKÉ DOBRODRUŽSTVO 1/2

Prípravy

Zaujímavosťou tejto cesty je, že naše motorky zostávajú doma. Do Afriky totiž berieme dve Hondy CRF1000 Africa Twin zapožičané od importéra motocyklov Honda. Motorky dostali nové pneu Mitas MC23 Rockrider, ale inak sú v sériovom stave. Nebola to naša prvá cesta, ani prvá na Saharu, takže vieme, že čím menej vecí máš, tým menej ich potrebuješ. Zbalili sme sa iba do rolky: stan, karimatka, spacák, handry, varič, štyri duše, náradie na prezutie a prípadné opravy. Zobrali sme iba horný origo kufor a ja ešte tankvak na foto techniku. Takto nabalení sme skočili do auta, v Bratislave naložili motorky, ťahali do Janova a nalodili sa na trajekt.

16soalnac-jazero.jpg

O polnoci okolo Kartága
Trajekt z Janova meškal, tak sme sa vylodili a vybavili všetky formality až po polnoci. Nočnými ulicami hlavného mesta sme prešli popri ruinách Kartága na sever. Plán bol prespať pri Raf Raf na pláži, no z plánu zostal len nočný krst ohňom Afrík – zajazdili sme si po piesku. Prvý kontakt Afrík s africkým pieskom bol bezproblémový, ale ubytovať sme sa šli do kopcov. Stany sme rozložili pod olivovníkom s famóznym výhľadom na more.

06romellova-cesta.jpg

Od afrického Nordkappu cez Atlas k stolovej hore Jugurtha
Ráno nás budí prvý východ slnka nad africkou pevninou a my smerujeme do mestečka nájsť banku a benzínku. Nasýtime Afriky, seba aj peňaženky a vraciame sa na šotolinovú cestu, ktorá nás zaviedla na hrebeň nad Raf Raf. Kocháme sa výhľadom, ale už myslíme na ďalší cieľ. Aj Afrika má totiž svoj „Nordkapp" - volá sa mys Engela a je to najsevernejší bod afrického kontinentu. Na rozdiel od toho nórskeho sa sem dostanete po pieskových cestách a nie je tu toľko turistov. Napríklad dnes len my dvaja. Na piesku sa vytešujem zo skvelej voľby motorky a nášho minimalistického balenia. Jazdu v piesku si nesmierne užívame, vyšli sme k majáku a potom motorkami rovno až na pláž k monumentu v tvare kontinentu afrika. Aká symbolika – dve Afriky na najsevernejšom bode Afriky!

05romellova-cesta.jpg

Blízko alžírskej hranice
Ďalej sa túlame po severnom pobreží, často mimo ciest, navštívili sme ďalšie mysy, pozreli sme si dva vraky stroskotaných lodí a ku sklonku dňa sme prišli až k mestu Tabarka blízko alžírskych hraníc. Jedlo v meste, noc na pláži a v noci dážď. Nachádzame sa blízko Alžírska a je to vidieť na každom kroku. Na konci miest hliadkujú vojaci so samopalmi v nepriestrelných vestách. V Hummeri sedí vždy jeden chlap pri guľomete a často nás kontrolujú. Ministerstvo zahraničných vecí SR varuje: „bezpečnostná situácia je naďalej veľmi nestabilná. V uvedených oblastiach hrozia teroristické útoky a prebiehajú tam protiteroristické operácie tuniských bezpečnostných zložiek." Pre nás to znamená len častejšie kontroly. Prekračujeme hory Atlasu, ktoré však už tu nie sú až také vysoké ako v Maroku a ráz krajiny sa mení: zelenú strieda hnedá. Cestou nemôžeme vynechať rímske vykopávky Bulla Regia. Aj keď nie sme vyslovene nadšencami archeológie, je zaujímavé sa poprechádzať po kúpeľoch z Hadriánových čias, prejsť po starovekej ceste spájajúcej Alžírsko s Kartágom, pozrieť si podzemné domy s množstvom zachovalých mozaík, či miestny amfiteáter.

02-3.jpg

Na stolovej hore
Pokračujeme „skratkou" typickou pre tento výlet – horskou cestou do mesta Le Kef. Všade kde sa dalo, som hľadal alternatívnu trasu – čo najviac sa vyhnúť hlavným cestám. A tak sme sa často ocitli na miestach, kde turisti zvyčajne nie sú, cez hory sme prechádzali parádnymi šotolinovými cestami a asfaltky len križovali. Skratky boli zvyčajne dlhšie, ale o to horšími cestami viedli. Takto sme sa kamennou cestou dostali aj na stolovú horu Table de Jugurtha (1271 m n. m.) aj keď tam vedie upravená cesta zo severu, ktorú Fero nazval: „cesta pre Neoplan". Horu sme mali iba pre seba – turisti tu vtedy neboli.

13mos-espa-mestecko-star-wars.jpg
15voalne-llijasce-laavy-soalne-jazero-chott-el-djerid.jpg

Cestou k púštným oázam a soľným jazerám
Ráno sa presúvame na horskú cestu, ktorú dal počas druhej svetovej vojny vystavať poľný maršal Rommel, aby dostal svoje tanky na juh do púšte. Cesta križuje skalné bralo Atlasu vysoké 594 m a klesá k soľným jazerám na juhu takmer na úrovni mora. My sme si ju dali rovno dvakrát, pretože sme si chceli pozrieť oázy priamo na alžírskych hraniciach. Prvou bol Mides – oáza plná datľových paliem a na kraji hlboký kaňon. Svet naokolo je už úplne púštny a krajina berie dych. V kaňone a na okolí sa nakrúcalo viacero filmov ako Anglický pacient či Star Wars. Obchodníci tu predávajú púštne ruže alebo skameneliny, keďže všetko naokolo bolo niekedy morské dno. Neďaleko je ďalšia oáza Tamerza. Tú starú zobrala kedysi dávno veľká povodeň, tak moderná obec stojí trochu ďalej, no v jej centre sa dá nájsť miestny vodopád. Voda dáva oázam život a plodiny sa tu pestujú na troch poschodiach. Datľové palmy sú najvyššie a svojimi listami vytvárajú tieň. Pod nimi rastú ovocné stromy – pomaranče, granátové jablká a podobne. No a na zemi potom zelenina. Každá kvapka vody má svoje využitie.

Hviezdne vojny
Aj tu sa túlame úplne sami a v miestnej reštike si objednávame tradičné jedlo v berberskom stane. Baranina dusená v keramickej nádobe, ktorá sa utesní a vloží do pahreby, k tomu kus-kus, a nemôže chýbať predjedlo s chlebom, olivami, tuniským šalátom a ich špeciálnou štipľavou pastou Harissa. Po obede prechádzame krajinou s výhľadom ala „grand canyon" a klesáme v serpentínach k soľným jazerám. Povinná fotka pri značke „pozor ťavy" a už odbočujeme priamo do soľného jazera Chott El Gharsa – je to ďalšia moja skratka. Dno jazera je niekedy tvrdé a valíme 120 km/h vedľa seba a za nami len prach. Inokedy je mäkké, alebo dokonca sú tam mláky a blato. Postupne pribúda piesku a čoskoro sa ako malé deti vytešujeme z prvých dún. Trochu šantíme a fakt zisťujeme, že Afriky ani nabalené nebudú mať s dunami a pieskom žiadne problémy. Cez duny prichádzame do mestečka Mos Espa z filmu StarWars. Vlastne sú to len kulisy, kde George Lucas nakrúcal zábery do svojich filmov. V Nefte sme nakúpili zásoby a vrátili sa do piesku na náš prvý, no nie posledný nocľah v púšti.

02-1.jpg

Sahara – Erg Grand Oriental
Ráno je vo vzduchu už cítiť blízkosť majestátnej Sahary a my sa nevieme dočkať. Vydávame sa na juh, ako inak, mimo ciest, po pistách okrajom soľného jazera Chott el Djerid. Je to najväčšia soľná planina Sahary, nachádza sa 10 – 25 m pod úrovňou mora a pokrýva plochu 7000 km štvorcových. Stretávame tu voľne žijúce ťavy, po pár fotkách sme si pojazdili pomedzi ne. Motáme sa pieskovými cestami jednoducho smer juh. Zatáčame aj k jazeru, pribúda piesku, no potom sa svet okolo nás zmení na soľnú bielu rovinu. Čím viac sa blížime k vode, soľná škrupina stráca pevnosť a pod ňou sa skrýva veľmi zradné blato. Po 100 km triafame asfalt neďaleko mesta Douz. Plníme benzín, kupujeme vodu a zásoby, a vydávame sa do dún Erg Grand Oriental, čo je veľký východný erg (pieskové more) Sahary. Presne kvôli tomuto sme do Tuniska šli.

Noc na púšti
Douz opúšťame pomerne neskoro poobede, pred nami je cesta do Ksar Ghilane, samozrejme krížom cez Erg. Mám rád, keď sa mi v reále ukazujú miesta, o ktorých som dovtedy len čítal – keď sa spájajú predstavy s realitou. Piesková pista a všade navôkol len biely piesok a duny. Po piste je jazda síce pomerne rýchla, ale aj dosť zradná. Motorka neuveriteľne pláva, treba ísť pomerne rýchlo v stupačkách a večne v strehu. Nepríjemné sú pieskové koľaje, ktoré vedia motorku rozhodiť a hrozia „pánty" - všetko treba riešiť plynom. Za „café pri majáku" sa cez pistu začali prelievať duny. Tak sme zistili, že cez duny to ide lepšie ako po piste a vtedy začala tá pravá zábava. Smiešne to bolo i obsahu našich kufrov, ktorý sa po skokoch totálne premiešal – praskli fľaše s vodou, vysypali sa šumivé vitamíny aj instantná polievka. Viete si predstaviť ako tento mix vyzeral. Nechali sme sa tak uniesť jazdením v dunách, až sme sa takmer stratili – až šumiaci interkom naznačil že sme už viac ako 500 m od seba. Našli sme sa a asi 20 km pred Ghilane, kde sme vyliezli na vysoké duny a otvoril sa parádny výhľad. Napadlo nám, že by bola škoda tu neprespať. Kto nezažil nocľah na púšti, asi nepochopí. Pre mňa ešte nepostavili taký hotel, aby mohol konkurovať miliónu hviezd na nebi v púšti. Aj keď kúrenie v saharskom hoteli nemajú a teplota v noci je bližšie k nule ako k desiatke. Napriek tomu to rozhodne stojí za to!

19najlepla-hotel-na-svete.jpg

V zajatí dún k stolovej hore El Mida
Ráno sa presúvame do Ksar Ghilane, opäť krížom cez duny. Prechádzame aj naozaj vysoké 10 - 15 m kúsky, nachádzame aj naozaj sypký piesok a zažívame drinu občasného zakopania motoriek. Ksar Ghilane je malá oáza okolo minerálneho prameňa, ktorý tu vyviera a formuje aj malé jazierko. Dnes je už dostupná aj asfaltkou z druhej strany a je bránou do dún. Žije to tu poriadne turizmom a tomu nasvedčujú aj ceny. Berieme si berberský stan, dávame obed, skladáme batožinu a poobede sa vydávame na stolovú horu El Mida. Nadšení z motoriek bez batožiny vyrážame cez duny „skratkou". Po pár km a pár zakopaniach sa vraciame nájsť pistu na juh k prameňu a tam odbočujeme na západ do veľkého dunového poľa. Pohľad je to famózny, duny majú 10 a viac metrov a absolútne chýba vegetácia. Vyzerá to, že vyjdeš na hrebeň a je to, ale tam sa otvorí ešte väčšie dunové pole. Jazdiť tu je už poriadna drina, bolia ruky, nohy, mozole i duša ;-). Ale človek je tvor divný a niekedy s narastajúcim „trápením" priamo úmerne narastá aj radosť z prekonaného. Musím povedať, že Afriky sa tu predviedli v tom najlepšom svetle a nenechali nás na pochybách. Sú to motorky, ktoré zájdu tak ďaleko, ako si ich majiteľ trúfne. Ďalšie pokračovalo nášho putovania nájdete v aprílovom vydaní Sveta motocyklov.

02-1.jpg
01cap-engela-afriky-na-najsevernejlom-bode-afriky.jpg
02-3.jpg
05romellova-cesta.jpg
13mos-espa-mestecko-star-wars.jpg
16soalnac-jazero.jpg
19najlepla-hotel-na-svete.jpg
15voalne-llijasce-laavy-soalne-jazero-chott-el-djerid.jpg
06romellova-cesta.jpg

Text: T. Hajduch, Foto: autor

Buďte s nami v kontakte

Komentáre