Za všetko môže otec
Keď sa ma niekto spýta, čo ma viedlo k motorkám, moja odpoveď je jasná: tatinova výchova. Môj príbeh na motorke sa začal písať už v mojich 12 rokoch, keď nám aj so sestrou kúpil prvého skútra. Už vtedy som začala pociťovať lásku k jednostopým vozidlám. Sestru to až tak nenapĺňalo, tak som skúter mala v rukách najviac ja. Neskôr to pokračovalo starou dobrou klasikou, takzvaným pekáčom - Jawou Pionier - ako deti sme na ňom stále šantili. A potom prišla do rúk Jawa 350. Doteraz si pamätám, ako mi ju kamarát požičal, sadla som si na ňu a rovno vbehla takmer na pole.
Musela byť červenej farby
V osemnástich som si konečne urobila vodičák. Tatino mi vtedy sľúbil, že ak spravím vodičák na prvýkrát, kúpi mi moto. Spravila som a na moju prvú „veľkú" motorku som čakala 2 roky. A oplatilo sa! Chodili sme po rôznych motopredajniach, pozerali rôzne motorky, ale žiadna ma neoslovila tak, ako moja červená karkulka. Pri výbere motorky som stále pozerala na farbu a jednoznačne vedela, že chcem červenú. To je moja farba! Chalani sa mi vždy smiali, či chcem, aby mi motorka ladila ku kabelke alebo k lodičkám :-). Jednu peknú nedeľu sme s tatinom zbadali v inzeráte môjho červeného Horniho. Ani sme dlho neváhali, vyskúšali a hneď aj brali. Síce sa s nami mamina chvíľku nebavila, ale potom ju to prešlo, lebo vedela, že tomu aj tak nezabráni. Keď to človek má raz v sebe, tak viete ako to býva. Keď som na nej začínala jazdiť, nepoznala som veľa iných dievčat na motorke. Jazdila som iba s chalanmi, takže im ďakujem za výcvik a zaškolenie.
Prvý stret s asfaltom
Moje najobľúbenejšie zvieratká sú korytnačky - mám doma dve krásne suchozemské. Spomínam ich preto, lebo mi raz niekto povedal: Beáta ty si zaujímavý človek. Miluješ rýchle, nebezpečné stroje a zároveň pomalé a bezstarostné korytnačky. Protiklady sa jednoducho priťahujú. S mojim Hornetom to ťahám už piaty rok a prvýkrát sa nám podarilo stretnúť aj s asfaltom. Tak sa ľúbime, že sme si navzájom ani veľmi neublížili. Mne sa chvála bohu nič nestalo. Ako povedala moja kamarátka: „Beata, je to frajerina položiť motorku aj lakeť na asfalt a pritom si nezlomiť ani jeden necht. A hlavne neškrtnúť prilbu." Mala som úplne novú prilbu a bolo mi jej ľúto, takže som pri páde držala hlavu hore, aby sa jej nič nestalo.
Môj veľký sen o CBR
Môj veľký sen bol mať raz CBR 600 RR - snívala som o tejto motorke pekných pár rokov. Pozerala som inzeráty, hľadala tú správnu a tento rok na narodeniny som si dopriala takýto krásny narodeninový darček. Verím, že spolu zažijeme veľa pekných chvíľ a hlavne veľa šťastných motokilometrov. Už ju pomaly zabieham, zvykáme si na seba, no skamarátili sme sa veľmi rýchlo. Strašne sa z nej teším, ale nezabúdam ani na môjho Horniho. Toho som si nechala tiež, takže mám teraz rovno dve dvojkolesové lásky.
Rossiho verná fanúšička
Minulý rok sme vyrazili na MotoGP do Brna - neskutočný zážitok! A tento rok ideme určite znova. Už máme kúpené vstupy, dokonca aj do depa na Pit Lane Walk. Minulý rok sme tam videli Rossiho a bol to pre mňa ten najviac top zážitok. Nemusím asi ani písať, prečo fandím práve jemu. Pre mňa je a aj zostane najväčším jazdcom. Páči sa mi jeho fantastický štýl jazdy a páči sa mi aj ako chlap :-). Jednoznačne patrím do skupiny jeho fanyniek. Každá sezóna je niečim iná a som zvedavá, čo nám prinesie táto. Motorky sú moja láska a vďaka nim som spoznala veľa nových zaujímavých ľudí. S niektorými chodíme jazdiť, s mnohými sa stretávam aj mimo motoriek. Plánujeme nové trasy, aby sme spoznávali nové miesta a zažívali nové veci.
