Maverick Viñales:„Keď mi ľudia veria, tak je to pre mňa ďalšia motivácia. Obrovská motivácia.“

Maverick Viňales má ešte len dvadsať dva, ale už má za sebou víťazstvo vo Veľkej cene. Máloktorý nástup talentu do vrcholových motocyklových pretekov v krajine, kde je tento šport nesmierne uznávaný, bol sledovaný s takým očakávaním. „Dvadsať päťka" teraz stojí na prahu skutočnej veľkosti, a to vďaka spolupráci s tímom Yamaha, po dvoch učňovských rokoch v Suzuki. Na očakávané súboje s krajanom, zastupujúcim šampiónom a niekdajším súperom z juniorskej kategórie Marcom Márquezom v osemnástich pretekoch MotoGP v roku 2017 sa už tešia mnohí priaznivci motoriek. Tento súboj bude veľkým lákadlom k návšteve najrôznejších okruhov v mnohých krajinách, ktoré hostia túto kráľovskú disciplínu motocyklového športu. Maverick je pripravený senzačne zasiahnuť do dejín motocyklových pretekov. Publikum je teraz globálne a v stávke je nesmierne veľa. Ide o večnú slávu... a súdiac podľa toho, ako Maverick reaguje a ako presvedčivo jeho myšlienky a slová znejú, by sa to tentoraz mohlo podariť.

Poďla mňa je dôležité, keď si ľudia pri pohľade na teba pomyslia, ten môže vyhrať "...znamená to, že svoju prácu robíš dobre

Na pozornosť médií si zvyknutý, ale predsa len svetlo reflektorov, prítomnosť na sociálnych médiách a s tým spojené požiadavkami veľmi vzrástli, nepovedal by si?

Je to už úplne iný príbeh... a vďaka sociálnym médiám si o tebe ľudia môžu rozprávať v dobrom i v zlom. Treba sa snažiť všetky tie informácie a všetko, čo sa deje, brať pozitívne. Keď si niekde prečítaš nejakú kritiku, tak si z nej musíš odniesť, čo sa dá ... teraz je ale príjemné otvoriť si Twitter a Instagram a vidieť tam všetky tie správy... to mám rád. Som rád, že som celebrita v MotoGP a rád pretekám. A tiež som rád, že médiá o mne začali viac hovoriť...

Je to pre mňa dôležitý postoj: zlé veci obraciam na dobré. Dôležité je ostať v kľude.

[Smiech] To nie je. Je to dosť ťažké, ale snažím sa.

Berieš si veci osobne?

Áno, veľmi. A je to zvláštne, pretože na trati alebo keď robím niečo iné v MotoGP, tak si nič osobne neberiem a som drsný. Ale doma je to úplne iné a keď si tam prečítam o sebe niečo zlé, tak ma to vie naštvať a zamrzieť... ale ako som už povedal, snažím sa to spracovať v dobrom.

Keď som bol malý, nedokázala som si predstaviť, že budem žiť ako dnes.

Celkom normálne, ľudia sú zvyknutí, že ma tam vidia. Nie je to ako v Barcelone alebo inom veľkom meste. V Roses je to pre mňa pohoda. Som rád, že more a hory sú od seba asi tri kilometre. Je fajn vybehnúť po úbočí hory a vidieť hneď vedľa more, je to moc fajn. A keď vyšliapeš úplne hore, máš skvelý výhľad na celé pobrežie a pri západe slnka je to neuveriteľné. Cítiš sa voľne, v pohode... aj keď vlastne zároveň trénuješ. Nemám rád, keď fúka silný vietor. Keď ideš na bicykli, je to hotová nočná mora. Keby sa nejako dalo zbaviť toho vetra, tak je to najlepšie miesto na svete.

Chodil si ako chlapec von? Len tak, na ulici, na bicykli alebo hrať futbal?

Furt! Furt som bol vonku. Nebolo to ako dnes, kedy mám pocit, že deti von moc nechodia. Mal som šťastie, pretože za mňa to bolo ako za „starých čias." Večne sme sa flákali na ulici. O deviatej ráno sme vyrazili na bicykloch, do hôr, blbli sme, krosili, skákali, a potom sa vrátili na obed. Poobede sme išli hrať futbal. Mal som šťastie, že som tak mohol žiť, pretože mám pocit, že dnes je to úplne iné. Decká doma hlavne mastia hry na PlayStatione a tým o veľa skvelých vecí prichádzajú: napríklad o ten skvelý pocit, keď s chalanmi hráš futbal alebo ideš s kamarátmi niekde na bicykli.

Cesta z Roses tam, kde teraz si, je niečo fantastického...

Určite. Keď som bol malý, nedokázal som si predstaviť, že budem žiť ako dnes.

..Nepamätám sa, že by som si pred sezónou užil niekedy tak, ako tento rok.

Fakt nie?

Pretekanie som bral ako koníček. Samozrejme som niekedy sníval, že budem jazdiť na vrcholovej úrovni, ale keď si dieťa, tak sa ťažko verí tomu, že to fakt dokážeš. Postupom rokov si čím ďalej viac veríš a vidíš svoje možnosti. Avšak na začiatku, keď som prvýkrát sadal na motorku, som ani nepomyslel, že by som to všetko mohol dokázať.

Pamätáš sa na dobu, kedy sa tvoje pretekanie zmenilo? Kedy sa zo zábavy stalo povolanie, kedy si odišiel z domu a všetko to začalo byť vážne?

Teraz! Teraz sa to zlepšuje. Ale vážne: v roku 2011, kedy som do svetového šampionátu nastúpil, to pre mňa bola stále trochu hra. Pretekal som a trochu trénoval a všetko ma to bavilo. Keď som vyhral prvú Veľkú cenu, čo sa stalo už v štvrtom závode, zrazu to začala byť viac práce. Mal som možnosť viac vyhrávať a musel som to začať brať vážne. Zmenil som svoj prístup a začal sa viac sústrediť na tréning a veľa ďalších vecí. A či to prestala byť hlavne zábava? Zmenilo sa to. Nie je to ako si ísť zajazdiť motokros, keď máš práve chuť, pre zábavu, a tým to hasne. Je tu tlak, ľudia na teba tlačia, tím sa na teba spolieha, máš za sebou peniaze a je tu veľa vecí, ktoré tú zábavu sťažia... ako som ale vo veľa rozhovorov povedal, nepamätám sa, kedy by som si predsezónne niekedy užil tak veľmi, ako tento rok. Beriem to v pohode a veľmi som sa nestaral o časy a výsledky. Zoznamoval som sa s motorkou a zžívali sa s tímom. Dúfam, že takto to bude pokračovať celý rok. Viem, že to bude ťažké, ale vynasnažím sa.

Je ľahké sa nechať rozhodiť, ale v ten moment si uvedomím, že stojím nohami na zemi a že som sa nestratil.

[Odmlka] Povedzme, že skôr veľa urobiť. Zvlášť vlani, to bolo celkom komplikované a veľa ľuďom som musel dokázať veľa vecí. Trebárs že sa nenechám rozhodiť ... hlavne pre Yamahu to bolo dôležité. Nebola to sranda a doma aj na trati som často trénoval. Musíš mať šťastie... hlavne v priebehu sezóny a vo veľa situáciách si musíš udržať sústredenie a zamerať sa na to, čo robíš. Je ľahké sa nechať rozhodiť, ale v ten moment si uvedomím, že stojím nohami na zemi a že som sa nestratil. Mimo závodnú dráhu trávim čas hlavne motokrosom, jazdou na bicykli a v posilňovni.

Čo je pre teba najlepší okamih pretekov?

Štart je neuveriteľný. Je to fakt skvelé. V bruchu mám taký zvláštny pocit a každý štart je ako prvýkrát. Hrozne dobrý pocit. A potom to je prejsť cieľom a vidieť, ako všetci šalejú, že si vyhral. Sú v tom neuveriteľné emócie. V porovnaní so štartom je podobne vzrušujúce iba prvá zákruta... a potom sa upokojíš a ideš závod. Fyzicky mám závod zvládnutý a nemám pocit, že by som sa nejako hnal.

Keď mi ľudia veria, tak je to pre mňa ďalšia motivácia. Obrovská motivácia.

Už sa o tebe hovorí, že si „génius". Musí byť dobrý to počuť, ale nehovoríš si tiež „hej, počkajte..."

Radšej mám za sebou víťazstvo a tituly ... je to ale príjemné počuť, pretože to znamená, že svoju prácu robím dobre. Chcem všetkým ukázať, že človek môže byť silný, byť vpredu a vyhrávať. Takže počuť niečo ako toto znamená, že tomu veria. Keď mi ľudia veria, tak je to pre mňa ďalšia motivácia. Obrovská motivácia.

Byť majstrom musí byť úplne úžasný, ale človek tomu asi musí obetovať niečo zo svojho spôsobu života...

O časť života určite prídete, pretože teraz väčšinu času okrem sústredenia na svoju prácu toho veľa nerobím. Sústavne vymýšľam, ako sa zlepšiť a na nič iného už neostane čas. Moje dni sa navzájom dosť podobajú a bude asi ťažké takto pokračovať dlhšiu dobu. A preto tak obdivujem Valentina [Rossiho]. Už roky sa zúčastňuje na kopec promo akciach a stále je na všetkých milý a priateľský. To naozaj obdivujem a prekvapuje ma to. Vzhľadom k tomu, čo dokázal a kto sa už motorky nemusí ani chytiť a stále bude neuveriteľne slávny. Určite má veľa peňazí a pretekať už nemusí. Je to skvelý vzor.

Zdroj: Monster energy